Založiť webovú stránku alebo eShop
Chata LÚČKA

             

                  

 

   

 

 

 
TURISTICKÉ CIELE V OKOLÍ:       Spišský hrad – pamiatka UNESCO - 3 km,

                                                         Katedrála sv. Martina – pamiatka UNESCO - 2 km,

                                                         Kostol sv. ducha v Žehre – pamiatka UNESCO  - 4km,

                                                         Levoča a okolie – pamiatka UNESCO – 10 km

                                                         Sivá brada - travertínová kopa – 3 km

                                                                        Dreveník – kamenné mesto – 3 km

                                                         Slovenský raj – 17 km

   

Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna - viac ako 41tis. m2. A nie len vďaka svojej mohutnosti bol hrad v roku 1993 zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ľudia s jeho stavbou začali v 12. storočí a svoju mohutnosť získal počas nasledujúcich 600 rokov.
Ale hradný kopec bol osídlený od pradávna. Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlene ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz. V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku. Ale dnes už lebka neexistuje. Zmizla za druhej svetovej vojny bez stopy. Prvé praveké hradisko vzniklo na kopci pravdepodobne v piatom tisícročí pred Kristom, keď sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. A najmohutnejšie osídlenie spadá do obdobia prelomu letopočtov, kedy na terajšom hradnom kopci mal svoje sídlsko Keltský kmeň kotínov, alebo Dákov. Aj dnes môžu návštevníci hradu na dolnom nádvorí vidieť pozostatky kultovej stavby Keltov. V druhom storočí však život na hradisku náhle ustal a kopec ostal opustený takmer na 900 rokov. Prioritu v celej oblasti prebral susedný kopec Dreveník, kde si Slovieni vybudovali svoje hradisko. Názov kopca je pravdepodobne odvodený od Dreveného hradu, ktorý na ňom v tomto období stál.

  

Katedrála svätého Martina je románsko-gotická katedrála v Spišskej kapitule postavená v prvej tretine 13. storočia ako trojloďová románska pseudobazilika s jednou priečnou loďou. Kostol počas svojej existencie prechádzal stavebnými úpravami. Rozsah stavebných prác z 15. storočia možno pozorovať aj dnes. Vtedy kostol nadobudol svoj súčasný vzhľad. V roku 1478 boli pri posviacke kostola posvätené aj všetky oltáre, ktorých bolo 11. V súvislosti so vznikom biskupstva v roku 1776 kostol prešiel stavebnými úpravami, ktoré zanechali významnú stopu na interiéri. V roku 2003 boli v katedrále uložené telesné pozostatky biskupa Jána Vojtaššáka.

Katedrála je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

 

Kostol sv. ducha v Žehre jeho interiér ukrýva vzácne gotické fresky svetového významu, ktoré sem prichádzajú obdivovať stovky návštevníkov zo všetkých kontinentov. Už z diaľky upúta pozornosť návštevníka biela stavba kostola s charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže, vypínajúca sa nad obcou na malom návrší. K samotnému kostolu vedie 93 schodov zo zvláštneho spišského vápenca - travertínu. História kostola začína v 13.st. Gróf (comes) Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť kostol v Žehre od "Ctihodnej kapituly spišskej" v roku 1245. Kostol v prechodnom neskororománskom - ranogotickom slohu bol dokončený v roku 1275, v priebehu storočí bol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby. 15. marca 1985 bol farský kostol Sv. Ducha v Žehre vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a 11.decembra 1993 bol Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia - teda aj kostol Sv. Ducha v Žehre zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

 

Levoča už vstup do Levoče a pohľad na jeho obrovské námestie nás ubezpečuje o tom, že sme v meste, ktoré malo v stredoveku európsky význam. Uprostred námestia stoja tri pôvabné budovy, ktoré bývali pre mestá typické: farský kostol sv. Jakuba - duchovné centrum, radnica - správne a súdne centrum a bývalý obchodný dom - hospodárske centrum. Neskôr pribudol aj evanjelický kostol s mohutnou kupolou.
    Unikátny charakter má chrám sv. Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými oltármi a s ďalším hodnotným interiérom. Je tu najvyšší gotický oltár sveta, ďalšie gotické a renesančné oltáre z 15.-16. storočia. Mnohé z nich sú dielami rezbára, ktorého meno sa spája s mestom: Majstra Pavla z Levoče. V bývalej radnici z 15.-17. storočia so zvonicou je dnes múzeum informujúce o bohatých dejinách mesta. Pred ním symbolicky stojí stredoveký pranier pre ženy - klietka hanby. Z ostatných kostolov je cenný aj tzv. starý kostol minoritov s kláštorom, z ktorého sa zachovalo niekoľko pôvodných miestností včítane gotickej krížovej chodby. Barokový charakter má tzv. nový minoritský kostol. Levoča je aj najväčším pútnickym miestom Slovenska. Symbolizuje to kostol na Mariánskej hore.
    O tom, že mesto bolo do roku 1922 sídlom
Spišskej župy svedčia klasicistický veľký a v susedstve stojaci malý župný dom. Takmer všetky domy na námestí si zachovali svoju pôvodnú hmotu zo stredoveku. Najcennejším je Thurzov dom, dom Majstra Pavla, bývalá budova štúrovského evanjelického lýcea a pekne zreštaurovaný kupecký dom, v ktorom je dnes hotel Satel. Mohutný je aj pomerne dobre zachovaný hradobný systém.

 

Dreveník názov travertínového masívu Dreveník je pravdepodobne odvodený od „dreveného hradu“, ktorý tu kedysi stál ešte pred Spišským hradom. Táto významná archeologická lokalita ešte aj dnes vydáva svoje tajomstvá so stopami života už od čias neandertálocov. Našli sa tu pozostatky mamuta, pamiatky z mladšej doby kamennej, doby bronzovej i z doby hradištnej. Z ílovca vystupujúce travertínové veže vytvorili skalné mestečká a zároveň aj akýsi skalolezecký raj. Ovplyvnili fantáziu ľudí a tí im často dali priliehavý názov. Môžete sa teda prejsť k vápencovým vežiam na východnom okraji nesúcim meno „Kamenný raj“, či k jednej z najkrajších roklín nazvanej „Peklo“. Nachádza sa tu ešte množstvo iných skalných útvarov, závrtov, puklín, ľadových a kvapľových jaskýň. Územie je pozoruhodné aj svojou vegetáciou. Domovom rozmanitej, zákonom chránenej fauny flóry.

 

Sivá brada leží v nadmorskej výške 506 metrov v Hornádskej kotline. Výška tejto typickej travertínovej kopy je asi 25 metrov, šírka pri úpätí až 500 metrov. Je svojim spôsobom raritou celého Slovenska, lebo na rozdiel od podobných kôp (napríklad Dreveník, Spišský hradný vrch), je stále kopou živou. Na jej vrchole je jazierko s priemerom približne 3 a hĺbkou 0,3 metra. V jazierku nepretržite bublá vyvierajúca minerálna voda, preplynená oxidom uhličitým, ktorá v sebe obsahuje veľké množstvo rozpustných látok. Tie sa usádzajú na okraji jazierka a vytvárajú tzv. pramenit - teda plastickú hmotu, podobnú jaskynnému sintru, ktorá postupne tvrdne do podoby travertínu a vytvára tak celú kopu. Vek kopy Sivá brada je z geologického hľadiska veľmi nízky, asi 10 000 rokov a aj preto je neustále kopou živou a rastúcou. Na svahoch sa vytvorili pekné pramenitové hrádzky a kaskády, v okolí existuje ešte vaicero zaniknutých výverov vody a plynu.

  

Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku. Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

      Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšku (Vulpes vulpes), lesnú kunu (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viacero druhov sokolov (Falco sp.), ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.).

      V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandre škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné. V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.

 Ubytovanie v okolí Spišského hradu, ubytovanie Spišske Podhradíie, ubytovanie Levoča

 

TOPlist
Tvorba webových stránok na PageRide.com  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok